Cholesterol v ľudskom tele
Cholesterol je látka steroidnej povahy, ktorá je súčasťou každej našej bunky. Je dôležitou stavebnou jednotkou nervov a niektorých hormónov. Väčšinu si ho organizmus vyrába sám, časť potom prijímame v strave. Jeho príjem v strave zvyšuje hladinu LDL (zlý cholesterol) v krvi, čo vedie k ateroskleróze.
Podľa vzniku sa rozlišuje cholesterol:
- exogénne - vonkajšie (čiže z potravy)
- endogénne – vnútorné (ten si telo vyrába samo)
Príjem
Odporúčaný maximálny príjem cholesterolu u nešportujúcej populácie by nemal prekračovať 300 mg denne (napríklad 1,5 vajcia). Športovci však kvôli väčšiemu energetickému príjmu súvisiacemu s väčším množstvom skonzumovanej potravy nutne musia prijímať väčšie množstvo cholesterolu a ľahko tak – pokiaľ nie sú vegetariáni – prekročia uvedený limit. Endogénna tvorba cholesterolu, rovnako ako jeho denná potreba je do značnej miery individuálna. U zdravých a aktívnych jedincov pôsobí aj spätná väzba, ktorá pri dostatočnom príjme cholesterolu potravou znižuje jeho produkciu v pečeni.
Rizika
Zvýšený cholesterol je jedným z významných rizikových faktorov srdcovo-cievnych ochorení (tieto ochorenia spôsobujú viac ako 50 % všetkých úmrtí v SR). Problém zvýšenej hladiny cholesterolu sa pritom týka takmer 70 % dospelej českej populácie (Štúdia Post-Monica, IKEM, 2000-2001). Ochorenie charakteristické zvýšenou hladinou cholesterolu v krvi sa nazýva hyperlipidémia alebo hyperlipoproténia (HLP). Jednou z ďalších život ohrozujúcich ochorení je familiárna hypercholesterolémia, ktorá je charakteristická čiastočnou alebo úplnou absenciou receptorov pre LDL častice.
Môže byť:
- primárna (familiárna, čiže geneticky podmienená)
- sekundárna (získaná, možno ju teda odstrániť)
Konzumácia 600 mg cholesterolu denne (3 vajcia) zvyšuje riziko smrti o 18 %.[8]
Na základe meta-analýzy štúdií, ktoré sa zaoberali problematikou príjmu cholesterolu z vajec nebola preukázaná spojitosť medzi príjmom cholesterolu z vajec a zvýšeným rizikom ochorenia srdca a srdcového obehu.
Dokonca bola zistená klesajúca tendencia výskytu ochorení srdca a srdcového obehu pri príjme 1 vajcia denne.
V konkrétnej štúdii z roku 2013 bolo použitých 4 652 účastníkov na meranie údajov o účinku kanabisu na ich metabolické systémy. Porovnávali neužívateľov s bývalými aj súčasnými užívateľmi. Zistili, že súčasní užívatelia konope mali v krvi vyššiu hladinu dobrého cholesterolu alebo lipoproteínu s vysokou hustotou (HDL-C).
V tom istom roku bolo 700 členov kanadskej Inuitskej komunity použitých na vykonanie analýzy, že pravidelní užívatelia kanabisu mali mierne nižšie hladiny zlého cholesterolu alebo LDL-C a zvýšené hladiny HDL-C.
CBD a cholesterol
Akademický výskum dokazuje, že CBD môže pomôcť zlepšiť cholesterol v tele. CBD znižuje riziko kardiovaskulárnych ochorení. Vyspelé západné krajiny sú bežne postihnuté aterosklerózou, ktorá môže viesť k srdcovým chorobám alebo mŕtvici. Táto chronická zápalová porucha je spojená s diétou a životným štýlom. Zahŕňa progresívne ukladanie imunitných buniek, ktoré nesú oxidovaný LDL, tiež známy ako aterosklerotické plaky.
Často sa jedná o fyzickú reakciu na poranenie výstelky tepien spôsobené buď infekčnými mikróbmi, vysokým krvným tlakom alebo nadmernou prítomnosťou homocysteínu, aminokyseliny. Štúdie ukazujú, že zápalové molekuly môžu stimulovať cyklus, ktorý vedie k aterosklerotickej lézii.
V štúdii na zvieratách vykonanej v roku 2005 pomohli nízke dávky perorálnych kanabinoidov spomaliť progresiu aterosklerózy. Nakoniec bolo navrhnuté, že existuje značný terapeutický potenciál pre stavy aterosklerózy. Ďalšia štúdia na zvieratách v roku 2007 ukázala, že CBD má kardioprotektívne účinky v prípade srdcových záchvatov.
Najaktuálnejšie štúdie na túto tému, ktorá prebehla v roku 2020 na University of Colorado. Cholesterol interaguje so zvyškami mastných kyselín, čo znižuje rozpustnosť malých častíc vo vode, ktoré by normálne voľne prechádzali. Štúdia dokázala, že CBD sa rozdeľuje na bunkové membrány, ktoré narúšajú homeostázu cholesterolu spolu s membránou zahŕňajúcou iónové kanáliky. CBD ovplyvňuje transport a skladovanie cholesterolu a senzory bunkovej energie. Bolo preukázané, že rastúci počet lipidových molekúl potláča zápalový proces v poškodených tkanivách a znižuje citlivosť na bolesť, ktorá je regulovaná z periférií tela do centrálnej nervovej sústavy.
V akej forme CBD prijímať?
Spôsob konzumácie CBD môže ovplyvniť, ako rýchlo sa objavia účinky. CBD tablety, olej, treba tráviť, preto sa ich efekt prejavuje pomalšie. Topické krémy, ktoré vstrebávame pomocou našej pokožky sú už o niečo rýchlejšie, ale najrýchlejší efekt dosahujú sublingválne CBD kvapky, tinktúry a inhalácie, ktoré ľudský organizmus dokáže spracovať v relatívne krátkom časovom úseku.
Pri užívaní kanabidiolu na zdravotné účely je najťažšia úloha zistiť, aká dávka CBD je tá správna a optimálna pre váš organizmus. Platí to napríklad aj pre CBD kvapky, oleje, tinktúry, ktoré sa väčšinou dávkujú kvapkadlom. Na našich produktoch sa snažíme presne popísať, ako by ste mali zvolenú koncentráciu CBD dávkovať. Naše odporúčanie je neprekračovať 100 mg CBD za deň. Avšak u CBD neexistuje žiadna štandardná dávka, ktorá by poskytla konzistentný účinok všetkým ľuďom.
Najpresnejší spôsob, ako užiť CBD, je pravdepodobne výpočtom, koľko miligramov CBD je v danom objeme (tj 1 mililiter) tinktúry. Aj keď niektoré štúdie uvádzajú dávkovanie u jedincov s veľmi vážnymi problémami medzi 200-300 miligramami CBD denne, treba naozaj začínať u podstatne nižších dávok. 25-50 mg v dennej dávke by malo úplne postačiť v začiatkoch užívania. Sensitívnejší jedinci aj takú dávku môžu vnímať ako dosť silnú. My ako výrobcovia CBD sortimentu odporúčame teda začať s nízkou dávkou a postupne ju zvyšovať na základe účinkov, ktoré zažívate a pozorujete na svojom zdravotnom stave, v závislosti od druhu a intenzity ťažkostí.
Na začiatok môžete skúsiť naše skvelé CBD oleje a kvapky!